çré-gaura-govindärcana-paddhatiù...çré-gaura-govindärcana-paddhatiù...

33
çré-gaura-govindärcana-paddhatiù (bhägavata-paramahaàsa-çré-siddha-kåñëa-däsa-täta-päda-kåtä) çré-kåñëa-caitanyäya namaù çré-rädhä-kåñëäbhyäà namaù | nityänandädvaita-caitanyam ekaà tattvaà nityälaìkåta-brahma-sütram | nityair bhaktair nityayä bhakti-devyä bhätaà nitye dhämni nityaà bhajämaù ||1|| nityaiçvaryo nitya-nänä-viçeño nitya-çréko nitya-bhåtya-prasaìgaù | nityopästir nitya-loko’vatu tväà nityädvaita-brahma-rüpo’pi kåñëaù ||2|| väïchä-kalpa-tarubhyaç ca kåpä-sindhubhya eva ca | patitänäà pävanebhyo vaiñëavebhyo namo namaù ||3|| ädau çré-kåñëa-svarüpaà nirüpyate – çré-kåñëas tu svayaà rüpo bhedäù sarve tato’khiläù | prädurbhütäs tataù kåñëa upäsyeñu varaù småtaù ||4|| yathä (padyävalé 6)— ambhobhiù sthalatäà sthalaà jaladhitäà dhülélavaù çailatäà çailé måt-kaëatäà tåëaà kuliçatäà vajraà tåëa-kñéëatäm | vahniù çétalatäà himaà vahanatäm äyäti yasyecchayä lélä-durlalitädbhuta-vyasaninaà kåñëäya tasmai namaù ||5|| tad yathä räga-vartma-candrikäyäm (2.5)—éçvaro’yam ity anusandhäne sati håt-kampa- janaka-saàbhrameëa svéya-bhävasyätiçaithilyaà yat pratipädayati, tadaiçvarya-jïänam | yata eva yuväà na naù sutau säkñät pradhäna-puruñeçvarau (BhP 10.85.18) ity ädi vasudevoktiù | kåñëe çuddham abhüt prema yat tu nanda-yaçodayoù | tat prema-lakñaëaà tatra samyag eva nirüpitam ||7|| éçvaro’yam ity anusandhäne’pi håt-kampa-janaka-sambhrama-gandhasyänudgamät svéya-

Upload: others

Post on 10-Jan-2020

22 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

çré-gaura-govindärcana-paddhatiù

(bhägavata-paramahaàsa-çré-siddha-kåñëa-däsa-täta-päda-kåtä)

çré-kåñëa-caitanyäya namaù çré-rädhä-kåñëäbhyäà namaù |

nityänandädvaita-caitanyam ekaà

tattvaà nityälaìkåta-brahma-sütram | nityair bhaktair nityayä bhakti-devyä

bhätaà nitye dhämni nityaà bhajämaù ||1||

nityaiçvaryo nitya-nänä-viçeño nitya-çréko nitya-bhåtya-prasaìgaù |

nityopästir nitya-loko’vatu tväà nityädvaita-brahma-rüpo’pi kåñëaù ||2||

väïchä-kalpa-tarubhyaç ca kåpä-sindhubhya eva ca |

patitänäà pävanebhyo vaiñëavebhyo namo namaù ||3|| ädau çré-kåñëa-svarüpaà nirüpyate –

çré-kåñëas tu svayaà rüpo bhedäù sarve tato’khiläù | prädurbhütäs tataù kåñëa upäsyeñu varaù småtaù ||4||

yathä (padyävalé 6)—

ambhobhiù sthalatäà sthalaà jaladhitäà dhülélavaù çailatäà çailé måt-kaëatäà tåëaà kuliçatäà vajraà tåëa-kñéëatäm | vahniù çétalatäà himaà vahanatäm äyäti yasyecchayä lélä-durlalitädbhuta-vyasaninaà kåñëäya tasmai namaù ||5||

tad yathä räga-vartma-candrikäyäm (2.5)—éçvaro’yam ity anusandhäne sati håt-kampa-janaka-saàbhrameëa svéya-bhävasyätiçaithilyaà yat pratipädayati, tadaiçvarya-jïänam | yata eva yuväà na naù sutau säkñät pradhäna-puruñeçvarau (BhP 10.85.18) ity ädi vasudevoktiù |

kåñëe çuddham abhüt prema yat tu nanda-yaçodayoù | tat prema-lakñaëaà tatra samyag eva nirüpitam ||7||

éçvaro’yam ity anusandhäne’pi håt-kampa-janaka-sambhrama-gandhasyänudgamät svéya-

bhävasyätisthairyaà yat pratipädayati, tan mädhurya-jïänam | yathä – vandinas tam upadeva-gaëä ye; vädya-géta-balibhiù parivavruù [BhP 10.35.21] iti vadyamäna-caraëaù pathi våddhaiù [BhP 10.35.22] iti yugala-gétoktiù goñöhaà prati gavänayana-samaye brahmendra-näradädi-kåtasya çré-kåñëa-stuti-géta-vädya-püjopahära-pradäna-pürvaka-caraëa-vandanasya dåñöatve’pi çrédäma-subalädénäà sakhya-bhävasyäçaithilyam | tasya tasya çrutatve’pi vrajäbalänäà madhura-bhävasyäçaithilyam | tathaiva vraja-räja-kåta-tad-äçväsana-väkyair vrajeçvaryä api nästi vätsalya-çaithilya-gandho’pi pratyuta dhanyaivähaà yasyäyaà mama putraù parameçvara iti manasy abhinandane putra-bhävasya däròhyam eva | yathä prakåtyä api mätuù putrasya påthvéçvaratve sati tatra putra-bhävaù sphétatayaivävabhäti | evaà dhanyä eva vayaà yeñäà sakhä ca parameçvara iti | yäsäà preyän parameçvara iti sakhénäà preyasénäà ca sva-svabhäva-däròhyam eva jïeyam | kià ca, saàyoge saty aiçvarya-jïänaà na samyag avabhäsate, saàyogasya çaithilyäc candrätapa-tulyatvät | virahe tv aiçvarya-jïänaà saàyag evävabhäsate virahasyauñëyät süryätapa-tulyatvät | tad api håt-kampa-sambhramädarädy-abhävän naiçvarya-jïänam | yad uktam—

mågayur iva kapéndraà vivyadhe lubdha-dharmä striyam akåta virüpäà stré-jitaù käma-yänäm | balim api balim attväveñöayad dhväìkña-vad yas tad alam asita-sakhyair dustyajas tat-kathärthaù || [BhP 10.47.17]

tatra vrajaukasäà govardhana-dhäraëät pürvaà kåñëa éçvara iti jïänaà näsét | govardhana-dhäraëa-varuëa-loka-gamanänantaraà tu kåñëo’yam éçvara eveti jïäne’py ukta-prakäreëa çuddhaà mädhurya-jïänam eva pürëam | varuëa-vakyenoddhava-väkyena ca säkñäd éçvara-jïänatve’pi yuväà na naù sutäv iti vasudeva-väkyavad vrajeçvarasya na me putraù kåñëa iti manasy api manäg api noktiù çruyate iti | tasmäd vraja-sthänäà sarvathaiva çuddham eva mädhurya-jïänaà pürëam | purasthänäà tu aiçvarya-jïäna-miçraà mädhurya-jïäna-pürëam |

aiçvaryaà mathuräyäà tu kåñëaù prakaöayaty alam | na mädhuryaà tu taträsya puräëeñv eva niçcayaù ||9||

aiçvaryaà tu nara-lélätvänapekñitatve, satéçvaratväviñkära eva | yathä mätä-pitarau praty aiçvaryaà darçayitvä—

etad väà darçitaà rüpaà präg-janma-smaraëäya me | nänyathä mad-bhavaà jïänaà martya-liìgena jäyate ||10|| [BhP 10.3.44]ity uktam iti ||

çré-kåñëo mathuräyäà vai jänäty ätmänam éçvaram |

yathä tatraiva—pure vasudeva-nandanaù kåñëo’yam éçvara eva iti |

maheçvaryasya sattve’pi tasyäpy äcchädakaà bhåçam | sva-mädhuryaà vraje kåñëaù sadä prakaöayaty alam ||11||

mädhurya-lakñaëaà vraje sadä mädhurya-prakaöanaà ca | yathä tatraiva—mahaiçvaryasya mahaiçvaryasya dyotane vädyotane ca nara-lélatvänatikramo mädhuryam. yathä pütanä präëahäritve’pi stana cüñaëa lakñaëa nara-bäla-lélätvam eva. mahä kaöhora çakaöa sphoöane’py ati sukumära caraëa traimäsikyottäna-çäyi bälalé latvam. mahä dérgha dämäçakya bandhatve’pi mätå bhéti vaiklavyam. brahma baladevädi mohane’pi sarvajïatve’pi vatsacäraëa lélatvam. tathä aiçvarya sattva eva tasyädyotane dadhi payaç cauryaà gopa-stré lämpaöyädikam. aiçvarya rahita kevala naralélatvena maugdhyam eva mädhuryam ity ukteù kréòä capala präkåta nara-bälakeñv api maugdhyaà, mädhuryam iti tathä na nirväcyam iti |

éçvaratvena jänäti naiva kåñëo vraje svakam | jänäti svaà sa tatraiva sutatvena vrajeçayoù ||12||

yathä tatraiva (2.6)— nanu, nanda-nandanaù çré-kåñëaù svam éçvaratvena vraje jänäti na vä? yadi taj jänäti tadä däma-bandhanädi-léläyäà mätå-bhéti-hetukäçru-pätädikaà na ghaöate | tad-ädikam anukaraëam eveti vyäkhyä tu manda-maténäm eva, na tv abhijïa-bhaktänäm | tathä vyäkhyänasyäbhijïa-sammatatve—

gopy ädade tvayi kåtägasi däma tävad yä te daçäçru-kaliläïjana-sambhramäkñam | vaktraà niléya bhaya-bhävanayä sthitasya sa mäà vimohayati bhér api yad bibheti || [BhP 1.8.31]

ity uktavatyäà kuntyäà moho naiva varëyeta | tathä hi bhér api yad bibheti ity uktyaiva kuntyä atraiçvarya jïänaà vyakté-bhütaà bhaya-bhävanayä sthitasya ity antar-bhayasya ca tayä satyatvam eväbhimatam. anukaraëa mätratve jïäte tasyä moho na sambhaved iti jïeyam. yadi ca svaméçvaratvena na jänäti tadä tasya nitya jïänänanda ghanasya nitya jïänävaraëaà kena kåtam iti? tatrocyate—yathä saàsära-bandhe nipätya duùkham evänubhävayituà mäyä-våttir avidyä jévänäà jïänam ävåëoti, yathä ca mahä madhura çré kåñëa lélä sukham anubhävayituà guëätétänäà çré kåñëa pariväräëäà vrajeçvaryädénäà jïänaà cic chakti-våttir yoga-mäyaivävåëoti, tathaiva çré kåñëam änanda svarüpam apy änandätiçayam anubhävayituà cic chakti sära våttiù premaiva tasya jïänam ävåëoti. premëas tu tat svarüpa-çaktitvät tena tasya vyäpter na doñaù. yathä hy avidyä sva våttyä mamatayä jévaà duùkhayitum eva badhnäti, yathä daëòanéya janasya gätra-bandhanaà rajju nigaòädinä mänanéya janasyäpi gätra-

bandhanam anargha sugandha sükñma kaïcukoñëéñädinä, iti avidyädhéno jévo duùkhé, premädhénaù kåñëo’ti sukhé. kåñëasya premävaraëa svarüpaù sukha viçeña bhoga eva mantavyaù, yathä bhåìgasya kamalako ñävaraëa rüpaù | ataevoktaà näpaiñi nätha hådayämburuhät svapuàsäm [BhP 3.9.5] iti, praëaya-rasanayä dhåtäìghri-padme [BhP 11.3.55] iti ca | kià ca yathaivävidyayä svatäratamye jïänävaraëa täratamyät jévasya païca-vidha kleça täratamyaà vidhéyate, tathaiva premëäpi sva-täratamyena jïänaiçvaryädy-ävaraëa täratamyät sva viñayäçrayayor ananta prakäraà sukha täratamyaà vidhéyate iti. tatra kevala premä çré yaçodädi niäöhaù sva viñayäçrayau mamatä rasanayä nibadhya paraspara vaçébhütau vidhäya jïänaiçvaryädikam ävåtya yathädhikaà sukhayati na tathä devakyädi niñöho jïänaiçvarya miçra iti. tasmät täsäà vrajeçvaryädénäà sannidhau tad vätsalyädi prema mugdhaù çré kåñëaù svam éçvaratvena naiva jänäti. yat tu nänä dänava dävänalädy-utpätägama käle tasya särvajïäà dåñtaà tat khalu tat tat premé parijana pälana prayojanikayä lélä-çaktyaiva sphüritaà jïeyam | kià ca maugdhya-samaye’pi tasya sädhaka-bhakta-paricaryädi-grahaëe särvajïyam acintya-çakti-siddham iti präk pratipäditam iti | yathä brahma-saàhitäyäm (5.48)—

änanda-cinmaya-rasa-pratibhävitäbhis täbhir ya eva nija-rüpatayä kaläbhiù | goloka eva nivasaty akhilätma-bhüto govindam ädi-puruñaà tam ahaà bhajämi ||

öékäyäm—änandeti brahmaëaù stutiù | çré-kåñëasya yat sac-cid-änanda-svarüpatvaà tatra ye änanda-cin-mayä änandänubhava-mayä rasäs taiù pratibhävitäbhis tataù påthaktvenävirbhävitäbhiù | hlädiné sandiné saàvit tvayy ekä guëa-saàçraye iti vaiñëavät | yad vä, änanda-cin-mayair apräkåtaiù prema-rüpair ity arthaù | rasaiù çåìgäraiù pratibhävitäbhiù | ädau täbhir bhävitaù paçcät tä api svena bhävitä bhäva-yukté-kåtä iti parampara-bhäva-niñöhatvaà prati-çabda-baläd vyäkhyätam | nija-svarüpatayäbhiù svarüpa-bhütäbhiù çaktibhir ity arthaù | paräsya çaktir bahudhaiva çrüyate sväbhäviké jïäna-bala-kriyä ca [çvet.u. 6.8] iti çruteù | viñëu-çaktiù parä proktä iti, hlädiné sandhiné ity ädi viñëu-puräëäc ca | kaläbhiù iti karaëa-padaà çåìgäropayoginébhiç catuùñañöi-kaläbhir nivasati nirantaraà vihartum ity arthaù | akhilätma-bhüto’khaëòa-paramätmäkäraù san goloke mah¸a-vaikuëöhoparitane kåñëa-loke tathä prapaïcäntarvarti-bhüloka-sthe gokule’khilänäà sarveñäm ätma-bhüto jévanébhüto mänuñäkära ity arthaù | goloka-çabdasya ubhayatraiva pravåtti-darçanät | yad uktaà brahma-saàhitäyäà—goloka-nämni nija-dhämni tale ca tasya devi maheça-hari-dhämasu ity ädi | tathä hari-vaàçe goloka-çabda iti krameëa jïeyam—

gaväm eva tu yo loko duräroho hi sä gatiù || sa tu lokas tvayä kåñëa sédamänaù kåtätmanä | dhåto dhåtimatä véra nighantopdadravän gaväm || [HV 2.19.29-35] iti |

rakñita iti çeñaù | goloka-çabdasyobhaya-väcitve’pi duräroho hi sä gatiù ity anena golokasyotkarñaù sücitaù | goloka eva iti eva-käro vaikuëöhäntara-vyavartakaù | atha prapaïcägocara-léläspadasya våndävana-prakäçasya nityatve pramäëäni darçyate | yathä rudra-yämale –

véthyäà véthyäà niväso’dhara-madhu-suvacas tatra santänakänäm eke räkendu-koöyä upaviçada-käras teñu caike kamante | räme rätrer viräme samudita-tapana-dyoti-sindhüpameyä ratnäìgänäà survarëäcita-mukura-rucas tebhya eke drumendräù ||15||

yat kusumaà yadä mågyaà yat phalaà ca varänane | ta tad eva prasüyante våndävana-sura-drumäù ||16||

arthaç ca— he adhara-madhu-suvacaù ! adhara-madhu-tulyäni suvacäàsi yasyäs tathäbhüte gauri ! tatra çré-våndävane ratnäìgänäà santänakänäà madhye eke drumendrä räkendu-koöyä upaviçada-karäù | he räme ! teñu ca santänakeñu eke rätrer viräme samudita-tapana-dyoti-sindhüpameyä kamante viräjante | tebhyas tän apy atikramya eke kamante | kathambhütäù ? suvarëäcita-mukura-ruca iti | tatra ca yadä yat kusumaà mågyaà bhavati, phalaà vä tad eva våndävana-sura-drumä eva prasüyante | evaà närada-païcarätre ca çruti-vidyä-saàväde—

aho våndävanaà tatra keli-våndävanäni ca | våkñäù kalpa-drumäç caiva cintämaëi-mayé sthalé ||17|| kréòä-vihaìga-lakñaà ca surabhénäm anekaçaù | nänä-citra-vicitra-çré-rämsa-maëòala-bhümayaù ||18|| keli-kuïja-nikuïjäni nänä-saukhya-sthaläni ca | präcéra-cchatra-ratnäni kaläù çeñasya bhänty aho ||19|| yac-chiro-ratna-våndänäma-tulya-dyuti-vaibhavam | brahmaiva räjate tatra rüpaà ko vaktum arhati ||20|| iti |

evaà ca prapaïcäprapaïca-gocarayor api lélayoù saviçeñayor eva nityatvaà vyavasthäpitam iti |

vayaso dvividhatve’pi sarva-bhakti-rasäçrayaù | dharmé kiçora evätra nitya-nänä-viläsavän ||21|| (Brs 2.1.63)

sarva-sal-lakñaëänvito yathä çré-hari-bhakti-rasämåta-sindhau (2.1.47-49)— tanau guëottham aìkottham iti sal-lakñaëaà dvidhä |

tatra guëottham –

guëotthaà syäd guëair yogo raktatä-tuìgatädibhiù ||22||

yathä—

rägaù saptasu hanta ñaösv api çiçor aìgeñv alaà tuìgatä visäras triñu kharvatä triñu tathä gambhératä ca triñu | dairghyaà païcasu kià ca païcasu sakhe samprekñyate sükñmatä dvätriàçad-vara-lakñaëaù katham asau gopeñu sambhävyate ||23||

asyärthaù—räga iti çrémad-vrajeçvaraà prati kasyacit savayaso gopasya väkyam idam | saptasu—netränta-päda-kara-tala-tälv-adharoñöha-jihvä-nakheñu | ñaösu—vakñaù-skandha-nakha-näsä-kaöi-mukheñu | triñu—kaöi-laläöa-vakñaùsu | kecit kaöi-sthäne çiraù paöhanti | punas triñu—grévä-jaìghä-mehaneñu | punaù païcasu—tvak-keçäìguli-parva-danta-romasu | tathä tathaiva mahä-puruña-lakñaëe sämudrika-prasiddheù | dvätriàçad-varäëi tat-tal-lakñaëebhyo gopebhyo’nyebhyo’pi çreñöhäni lakñaëäni yasya sa gopeñu katham iti bhagavad-avatärädiñv apy etädåçatväçravaëäd iti bhävaù iti | aìkottham –

rekhämayaà rathäìgädi syäd aìkotthaà karädiñu ||24|| yathä çré-govinda-lélämåte—

çaìkhärdhendu-yaväìkuçair ari-gadä-cchatra-dhvaja-svastikair yüpäbjäsi-halair dhanuù-pavi-ghaöaiù çré-våkña-méneñubhiù | nandy-ävarta-cayais tathäìguli-gatai rekhä-mayair lakñaëair bhätaù çré-puruñottamatva-gamakair jänéhi rekhäìkitaiù ||25|| cakrärdhendu-yaväñöakoëakalasaiç chatra-trikoëämbaraiç cäpa-svastika-vajra-goñpada-darair ménordhva-rekhäìkuçaiù | ambhoja-dhvaja-païcajämba-phalaiù sal-lakñaëair aìkitaà jéyäc chré-puruñottamatva-gamakaiù çré-kåñëa-päda-dvayam ||26|| iti |

yathä çré-rüpa-cintämaëau— candrärdhaà kalasaà trikoëa-dhanuñi khaà goñpadaà proñöhikäà çaìkhaà savya-pade’tha dakñiëa-pade koëäñöakaà svastikam | cakraà cchatra-yaväìkuçaà dhvaja-pavi-jambürdhva-rekhämbujaà bibhräëaà harim ünaviàçati-mahä-lakñmärcitäìghrià bhaje ||27|| iti |

dhvajädénäà dhäraëa-sthänaà prayojanaà coktaà skände— dakñiëasya pado’ìguñöha-müle cakraà bibharty ajaù | tatra namra-janasyäri-ñaò-varga-cchedanäya saù ||28|| madhyamäìguli-müle tu dhatte kamalam acyutaù | dhyätå-citta-dvirephäëäà lobhanäyätiçobhanaù ||29|| padmasyädho dhvajaà dhatte sarvänartha-jaya-dhvajam |

kaniñöhä-mülato vajraà bhakta-päp¸adri-bhedanam ||30|| pärñëi-madhye’ìkuçaà bhakti-cittebha-vaça-käraëam | bhoga-sampan-mayaà dhatte yavam aìguñöha-parvaëi | vajraà vai dakñiëe pärçve aìkuço vai tad-agrataù ||31|| iti |

tatraiva skände kåñëam adhikåtyoktatvät kaniñöhä-müle’ìkuças tat-tale vajram ity ähuù sämpradäyikäù | pärñëäv aìkuças tu näräyaëäder jïeyaù | tad eva cakra-dhvaja-kalasa-vajräìkuça-yavä iti ñaö-cihnäni kåñëasya dakñiëa-caraëe’nyäny api cihnäni vaiñëava-toñaëéà dåñövä likhyante--aìguñöha atha dhéra-lalita-näyako yathä çré-bhakti-rasämåta-sindhau (2.1.230)—

vidagdho nava-täruëyaù parihäsa-viçäradaù | niçcinto dhéra-lalitaù syät präyaù preyasé-vaçaù ||32||

yathä -- väcä sücita-çarvaré-rati-kalä-prägalbhyayä rädhikäà vréòä-kuïcita-locanäà viracayann agre sakhénäm asau | tad-vakño-ruha-citra-keli-makaré-päëòitya-päraà gataù kaiçoraà saphalé-karoti kalayan kuïje vihäraà hariù ||33||

atha çeña-kaiçoram (brs 2.1.327-375)—

pürvato’py adhikotkarñaà bäòham aìgäni bibhrati | tri-vali-vyaktir ity ädyaà kaiçore carame sati ||34||

yathä –

marakata-girer gaëòa-gräva-prabhä-hara-rakñasaà çata-makha-maëi-stambhärambha-pramäthi-bhuja-dvayam | tanu-taraëijä-véci-cchäyä-viòambi-bali-trayaà madana-kadalé-sädhiñöhoruà smarämy asuräntakam ||35||

tan-mädhuryaà, yathä –

daçärdha-çara-mädhuré-damana-dakñayäìga-çriyä vidhünita-vadhü-dhåtià varakalä-viläsäspadam | dåg-aïcala-camatkåti-kñapita-khaïjaréöa-dyutià sphurat-taruëimodgamaà taruëi paçya pétämbaram ||36||

idam eva hareù präjïair nava-yauvanam ucyate | atra gokula-devénäà bhäva-sarvasva-çälitä | abhüta-pürva-kandarpa-tantra-lélotsavädayaù ||37||

yathä –

käntäbhiù kalahäyate kvacid ayaà kandarpa-lekhän kvacit kérair arpayati kvacid vitanute kréòäbhisärodyamam | sakhyä bhedayati kvacit smara-kalä-ñäòguëyavän éhate sandhià kväpy anuçästi kuïja-nåpatiù çåìgära-räjyottamam ||38||

tan-mohanatä, yathä –

karëäkarëi sakhé-janena vijane düté-stuti-prakriyä patyur vaïcana-cäturé guëanikä kuëòa-prayäë niçi | vädhiryaà guru-väci veëu-virutäv utkarëateti vratän kaiçoreëa tavädya kåñëa guruëä gauré-gaëaù paöhyate ||39||

netuù svarüpam evoktaà kaiçoram iha yadyapi | nänäkåti-prakaöanät tathäpy uddépanaà matam ||40|| bälye’pi nava-täruëya-präkaöyaà kvacit | tan nätirasa-vähitvän na rasajïair udähåtam ||41||

atha saundaryam –

bhavet saundaryam aìgänäà sanniveço yathocitam ||42|| yathä –

mukhaà te dérghäkñaà marakata-taöé-pévaram uro bhuja-dvandvaà stambha-dyuti-suvalitaà pärçva-yugalam | parikñéëo madhyaù prathima-laharé-häri jaghanaà na kasyäù kaàsäre harati hådayaà paìkaja-dåçaù ||43||

atha rüpam –

vibhüñaëaà vibhüñyaà syäd yena tad rüpam ucyate ||44|| yathä –

kåñëasya maëòana-tatir maëi-kuëòalädyä nétäìga-saìgatim alaìkåtaye varäìgi | çaktä babhüva na manäg api tad-vidhäne sä pratyuta svayam analpam alaìkåtäsét ||45||

atha mådutä –

mådutä komalasyäpi saàsparçäsahatocyate ||46|| yathä –

ahaha navämbuda-känter amuñya sukumäratä kumärasya | api nava-pallava-saìgäd aìgäny aparajya çéryanti ||47|| ye näyaka-prakaraëe väcikä mänasäs tathä |

guëäù proktänta evätra jïeyä uddépanä budhaù ||48|| ceñöä –

ceñöä räsädi-léläù syus tathä duñöa-vadhädayaù ||49|| tatra räso, yathä –

nåtyad-gopa-nitambiné-kåta-parérambhasya rambhädibhir gérväëébhir anaìga-raìga-vivaçaà sandåçyamäna-çriyaù | kréòä-täëòava-paëòitasya paritaù çré-puëòarékäkña te räsärambha-rasärthino madhurimä cetäàsi naù karñati ||50||

atha prasädhanam --

kathitaà vasanäkalpa-maëòanädyaà prasädhanam ||51|| tatra vasanam –

navärka-raçmi-käçméra-haritälädi-sannibham | yugaà catuñkaà bhüyiñöhaà vasanaà tri-vidhaà hareù ||52||

tatra yugam –

paridhänaà sa-saàvyänaà yuga-rüpam udéritam ||53|| yathä stavävalyäà mukundäñöake (3) –

kanaka-nivaha-çobhänandi pétaà nitambe tad-upari navaraktaà vastram itthaà dadhänaù | priyam iva kila varëaà räga-yuktaà priyäyäù praëayatu mama neträbhéñöa-pürtià mukundaù ||54||

catuñkam –

catuñkaà kaïcukoñëéña-tunda-bandhäntaréyakam ||55|| yathä –

smeräsyaù parihita-päöalämbara-çréç channäìgaù puraöa-rucoru-kaïcakena | uñëéñaà dadhad aruëaà dhaöéà ca citräù kaàsärir vahati mahotsave mudaà naù ||56||

bhüyiñöham –

khaëòitäkhaëòitaà bhüri naöa-veça-kriyocitam | aneka-varëaà vasanaà bhüyiñöhaà kathitaà budhaiù ||57||

yathä – akhaëòita-vikhaëòitaiù sita-piçaìga-néläruëaiù paöaiù kåta-yathocita-prakaöa-sanniveçojjvalaù | ayaà karabha-räö-prabhaù pracura-raìga-çåìgäritaù karoti karabhoru me ghana-rucir mudaà mädhavaù ||58||

atha äkalpaù –

keça-bandhanam älepo mälä-citra-viçeñakaù | tämbüla-keli-padmädir äkalpaù parikértitaù ||59||

jüöaù— syäj jüöaù kavaré cüòä veëé ca kaca-bandhanam | päëòuraù karburaù péta ity älepas tridhä mataù ||60||

mälä— mälä tridhä vaijayanté ratna-mälä vana-srajaù |

öékä | vaijayanté païca-varëa-mayé, jänu-paryanta-lambitä ca | vana-mälä patra-puñpa-mayé päda-paryanta-lambitä ca |

asyä vaikakñakäpéòa-prälambädyä bhidä matäù ||61|| makaré-patra-bhaìgäòhyaà citraà péta-sitäruëam | tathä viçeñako’pi syäd anyad ühyaà svayaà budhaiù ||62||

yathä – tämbüla-sphurad-änanendur amalaà dhaàmillam ulläsayan bhakti-ccheda-lasat-sughåñöa-ghusåëälepa-çriyä peçalaù | tuìgoraù-sthala-piìgala-srag alika-bhräjiñëu-paträìguliù çyämäìga-dyutir adya me sakhi dåçor dugdhe mudaà mädhavaù ||63||

atha maëòanam –

kiréöaà kuëòale häraç catuñké valayormayaù | keyüra-nüpurädyaà ca ratna-maëòanam ucyate ||64||

yathä –

käïcé citrä mukuöam atulaà kuëòale häri-hére häras täro valayam amalaà candrä-cäruç catuñké | ramyä cormir madhurima-püre nüpure cety aghärer aìgair eväbharaëa-paöalé bhüñitä dogdhi bhüñäm ||65||

kusumädi-kåtaà cedaà vanya-maëòanam éritam | dhätu-kÿptaà tilakaà patra-bhaìga-latädikam ||66||

atha smitaà, yathä kåñëa-karëämåte (99) --

akhaëòa-nirväëa-rasa-pravähair vikhaëòitäçeña-rasäntaräëi | ayantritodvänta-sudhärëaväni jayanti çétäni tava smitäni ||67||

atha aìga-saurabhaà, yathä –

parimala-sarid eñä yad vahanté samantät pulakayati vapur naù käpy apürvä munénäm | madhu-ripur uparäge tad-vinodäya manye kuru-bhuvam anavadyämoda-sindhur viveça ||68||

atha vaàçaù –

dhyänaà balät paramahaàsa-kulasya bhindan nindan sudhä-madhurimäëam adhéra-dharmä | kandarpa-çäsana-dhuräà muhur eña çaàsan vaàçé-dhvanir jayati kaàsa-nisüdanasya ||69||

eña tridhä bhaved veëu-muralé-vaàçikety api ||70||

tatra veëuù –

pärikäkhyo bhaved veëur dvädaçäìguler dairghya-bhäk ||71|| muralé –

hasta-dvayam itäyämä mukha-randhra-samanvitä | catuù-svara-cchidra-yuktä muralé cäru-nädinä ||72||

vaàçé – ardhäìguläntaronmänaà tärädi-vivaräñöakam | tataù särdhäìguläd yatra mukha-randhraà tathäìgulam ||73|| çiro vedäìgulaà pucchaà try-aìgulaà sä tu vaàçikä | nava-randhrä småtä sapta-daçäìgula-mitä budhaiù ||74|| daçäìguläntarä syäc cet sä tära-mukha-randhrayoù | mahänandeti vyäkhyätä tathä saàmohinéti ca ||75|| bhavet süryäntarä sä cet tata äkarñiëé matä | änandiné tadä vaàçé bhaved indräntarä yadi ||76|| gopänäà vallabhä seyaà vaàçuléti ca viçrutä | kramän maëimayé haimé vaiëavéti tridhä ca sä ||77||

atha çåìgam –

çåìgaà tu gavalaà hema-nibaddhägrima-paçcimam | ratna-jäla-sphuran-madhyaà mandra-ghoñäbhidhaà småtam ||78||

yathä –

tärävalé veëu-bhujaìgamena tärävalélä-garalena dañöä | viñäëikä-näda-payo nipéya viñäëi kämaà dvi-guëé-cakära ||79||

atha nüpuraà, yathä –

agha-mardanasya sakhi nüpura-dhvanià niçamayya sambhåta-gabhéra-sambhramä | aham ékñaëottaralitäpi näbhavaà bahir adya hanta guravaù puraù sthitäù ||80||

athäsya däsäù (brs 3.2.16-18)

däsäs tu praçritäs tasya nideça-vaça-vartiëaù | viçvastäù prabhutä-jïäna-vinamrita-dhiyaç ca te ||81|| caturdhämé adhikåtäçrita-päriñad-änurägäù ||82||

atha anugäù (brs 3.2.38)—

sarvadä paricaryäsu prabhor äsakta-cetasaù | purasthäç ca vrajasthäç cety ucyate anugä dvidhä ||83||

atha vrajasthäù (brs 3.2.41-53)— raktakaù patrakaù patré madhukaëöho madhuvrataù | rasäla-suviläsäç ca premakando marandakaù ||84|| änandaç candrahäsaç ca payodo vakulas tathä | rasadaù çäradädyäç ca vrajasthä anugä matäù ||85||

eñäà rüpaà, yathä –

maëi-maya-vara-maëòanojjvaläìgän puraöa-javä-madhuliö-paöéra-bhäsaù | nija-vapur-anurüpa-divya-vasträn vraja-pati-nandana-kiìkarän namämi ||86||

sevä, yathä –

drutaà kuru pariñkåtaà bakula péta-paööäàçukaà varair agurubhir jalaà racaya väsitaà värida | rasäla parikalpayor agalatädalair véöikäù paräga-paöalé gaväà diçam arundha paurandarém ||87||

vrajänugeñu sarveñu varéyän raktako mataù ||88||

asya rüpaà, yathä –

ramya-piìga-paöam aìga-rociñä kharvitoru-çata-parvikä-rucam | suñöhu goñöha-yuvaräja-sevinaà rakta-kaëöham anuyämi raktakam ||89||

bhaktiù, yathä –

girivara-bhåti bhartå-därake’smin vraja-yuvaräjatayä gate prasiddhim | çåëu rasada sadä padäbhisevä- paööimaratä ratir uttamä mamästu ||90||

dhüryo dhéraç ca véraç ca tridhä päriñad-ädikaù ||91||

tatra dhüryaù –

kåñëe’sya preyasé-varge däsädau ca yathäyatham | yaù prétià tanute bhaktaù sa dhürya iha kértyate ||92||

atha dhéraù –

äçritya preyasém asya nätiseväparo’pi yaù | tasya prasäda-pätraà syän mukhyaà dhéraù sa ucyate ||93||

yathä –

kam api påthag-anuccair näcarämi prayatnaà yadukula-kamalärka tvat-prasäda-çriye’pi | samajani nanu devyäù pärijätärcitäyäù parijana-nikhiläntaù-pätiné me yad-äkhyä ||94||

atha véraù –

kåpäà tasya samäçritya prauòhäà nänyam apekñate | atuläà yo vahana kåñëe prétià véraù sa ucyate ||95||

atha tad-vayasyäù (brs 3.3.8, 10, 16-17, 21-52) rüpa-veña-guëädyais tu samäù samyag-ayantritäù | viçrambha-sambhåtätmäno vayasyäs tasya kértitäù ||8|| te pura-vraja-sambandhäd dvi-vidhäù präya éritäù ||10|| atha vraja-sambandhinaù – kñaëädarçanato dénäù sadä saha-vihäriëaù | tad-eka-jévitäù proktä vayasyä vraja-väsinaù | ataù sarva-vayasyeñu pradhänatvaà bhajanty amé ||16||

eñäà rüpaà, yathä – balänuja-sadåg-varo-guëa-viläsa-veña-çriyaù priyaìkaraëa-vallaké-dala-viñäëa-veëv-aìkitäù | mahendra-maëi-häöaka-sphaöika-padma-räga-tviñaù sadä praëaya-çälinaù sahacarä hareù päntu vaù ||17|| suhådaç ca sakhäyaç ca tathä priya-sakhäù pare | priya-narma-vayasyäç cety uktä goñöhe catur-vidhäù ||21|| tatra suhådaù – vätsalya-gandhi-sakhyäà tu kiïcit te vayasädhikäù | säyudhäs tasya duñöebhyaù sadä rakñä-paräyaëäù ||22|| subhadra-maëòalébhadra-bhadravardhana-gobhaöäù | yakñendrabhaöa-bhadräìga-vérabhadrä mahä-guëäù | vijayo balabhadrädyäù suhådas tasya kértitäù ||23|| eñäà sakhyaà, yathä – dhunvan dhävasi maëòalägram amalaà tvaà maëòalébhadra kià gurvéà närya gadäà gåhäëa vijaya kñobhaà våthä mä kåthäù | çaktià na kñipa bhadravardhana puro govardhanaà gähate garjann eña ghano balé na tu balévardäkåtir dänavaù ||24|| suhåtsu maëòalébhadra-balabhadrau kilottamau ||25|| atra maëòalébhadrasya rüpam, yathä -- päöala-paöala-sad-aìgo lakuöa-karaù çekharé çikhaëòena | dyuti-maëòalé-mali-nibhäà bhäti dadhan maëòalébhadraù ||26|| asya sakhyaà, yathä – vana-bhramaëa-kelibhir gurubhir ahni khinnékåtaù sukhaà svapitu naù suhåd vraja-niçänta-madhye niçi | ahaà çirasi mardanaà mådu karomi karëe kathäà tvam asya visåjann alaà subala sakthiné lälaya ||27|| baladevasya rüpaà, yathä – gaëòäntaù-sphurad-eka-kuëòalam ali-cchannävataàsotpalaà kastüré-kåta-citrakaà påthu-hådi bhräjiñëu guïjä-srajam | taà véraà çarad-ambuda-dyuti-bharaà saàvéta-kälämbaraà gambhéra-svanitaà pralamba-bhujam älambe pralamba-dviñam ||28||

asya sakhyaà, yathä – jani-tithir iti putra-prema-saàvétayähaà snapayitum iha sadmany ambayä stambhito’smi | iti subala girä me sandiça tvaà mukundaà phaëi-pati-hrada-kacche nädya gaccheù kadäpi ||29|| atra sakhäyaù – kaniñöha-kalpäù sakhyena sambandhäù préti-gandhinä | viçäla-våñabhaurjasvi-devaprastha-varüthapäù ||30|| maranda-kusumäpéòa-maëibandha-karandhamäù | ity-ädayaù sakhäyo’sya sevä-sakhyaika-rägiëaù ||31|| eñäà sakhyaà, yathä – viçäla visiné-dalaiù kalaya béjana-prakriyäà varüthapa vilambitälaka-varütham utsäraya | måñä våñabha jalpitaà tyaja bhajäìga-saàvähanaà yad-ugra-bhuja-saìgare gurum agät klamaà naù sakhä ||32|| sarveñu sakhiñu çreñöho devaprastho’yam éritaù ||33|| tasya rüpaà, yathä – bibhrad geëòuà päëòurodbhäsa-väsäù päçä-baddhottuìga-maulir baléyän | bandhükäbhaù sindhur aspardhi-lélo devaprasthaù kåñëa-pärçvaà pratasthe ||34|| asya sakhyaà, yathä – çrédämnaù påthuläà bhumäm abhi çiro vinyasya viçrämiëaà dämnaù savya-kareëa ruddha-hådayaà çayyä-viräjat-tanum | madhye sundari kandarasya padayoù saàvähanena priyaà devaprastha itaù kåté sukhayati premëä vrajendrätmajam ||35|| atha priya-sakhäù – vayas-tulyäù priya-sakhä sakhyaà kevalam äçritäù | çrédämä ca sudämä ca dämä ca vasudämakaù ||36|| kiìkiëi-stokakåñëäàçu-bhadrasena-viläsinaù | puëòaréka-viöaìkäkña-kalabiìkädayo’py amé ||37|| ramayanti priya-sakhäù kelibhir vividhaiù sadä | niyuddha-daëòa-yuddhädi-kautukair api keçavam ||38|| eñäà sakhyaà, yathä –

sagadgada-padair harià hasati ko’pi vakroditaiù prasärya bhujayor yugaà pulaki kaçcid äçliñyati | kareëa calatä dåçau nibhåtam etya rundhe paraù kåçäìgi sukhayanty amé priya-sakhäù sakhäyaà tava ||39|| eñu priya-vayasyeñu çrédämä pravaro mataù ||40|| tasya rüpam, yathä – väsaù piìgaà bibhrataà çåìga-päëià baddha-spardhaà sauhådän mädhavena | tämroñëéñaà çyäma-dhämäbhirämaà çrédämänaà däma-bhäjaà bhajämi ||41|| sakhyaà, yathä – tvaà naù projjhya kaöhora yämuna-taöe kasmäd akasmäd gato diñöyä dåñöim ito’si hanta niviòäçleñaiù sakhén préëaya | brümaù satyam adarçane tava manäk kä dhenavaù ke vayaà kià goñöhaà kim abhéñöam ity acirataù sarvaà viparyasyati ||42|| atha priya-narma-vayasyäù – priya-narma-vayasyäs tu pürvato’py abhito varäù | ätyantika-rahasyeñu yuktä bhäva-viçeñiëaù | subalärjuna-gandharväs te vasantojjvalädayaù ||43|| eñäà sakhyaà, yathä – rädhä-sandeça-våndaà kathayati subalaù paçya kåñëasya karëe çyämä-kandarpa-lekhaà nibhåtam upaharaty ujjvalaù päëi-padme | pälé-tämbülam äsye vitarati caturaù kokilo mürdhni dhatte tärä-dämeti narma-praëayi-sahacaräs tanvi tanvanti seväm ||44|| priya-narma-vayasyeñu prabalau subalärjunau ||45|| tatra subalasya rüpaà, yathä – tanu-ruci-vijita-hiraëyaà hari-dayitaà häriëaà harid-vasanam | subalaà kuvalaya-nayanaà naya-nandita-bändhavaà vande ||46|| asya sakhyaà, yathä – vayasya-goñöhyäm akhileìgiteñu viçäradäyäm api mädhavasya | anyair durühä subalena särdhaà saàjïä-mayé käpi babhüva värtä ||47||

ujjvalasya rüpaà, yathä – aruëämbaram uccalekñaëaà madhu-puñpa-balibhiù prasädhitam | hari-néla-rucià hari-priyaà maëi-härojjvalam ujjvalaà bhaje ||48|| asya sakhyaà, yathä – çaktäsmi mänam avituà katham ujjvalo’yaà dütaù sameti sakhi yatra milaty adüre | säpatrapäpi kulajäpi pativratäpi kä vä våñasyati na gopa-våñaà kiçoré ||49|| ujjvalo’yaà viçeñeëa sadä narmokti-lälasaù ||50|| yathä -- sphurad-atanu-taraìgävardhitänalpa-velaù sumadhura-rasa-rüpo durgamävära-päraù | jagati yuvati-jätir nimnagä tvaà samudras tad iyam aghahara tväm eti sarvädhvanaiva ||51|| eteñu ke’pi çästreñu ke’pi lokeñu viçrutäù ||52|| atha guravaù – adhikaà-manya-bhävena çikñä-käritayäpi ca | lälakatvädinäpy atra vibhävä guravo matäù ||8|| yathä – bhüry-anugraha-citena cetasä lälanotkam abhitaù kåpäkulam | gauraveëa guruëä jagad-guror gauravaà gaëam agaëyam äçraye ||9|| te tu tasyätra kathitä vraja-räjïé vrajeçvaraù | rohiëé täç ca vallavyo yäù padmaja-håtätmajäù ||10|| devaké tat-sapatnyaç ca kunté cänakadundubhiù | sändépani-mukhäç cänye yathä-pürvam amé varäù | vrajeçvaré-vrajädhéçau çreñöhau gurujaneñv imau ||11|| tatra vrajeçvaryä rüpaà, yathä çré-daçame (10.9.3) – kñaumaà väsaù påthu-kaöi-taöe bibhraté sütra-naddhaà |

putra-sneha-snuta-kuca-yugaà jäta-kampaà ca subhrüù ||12|| yathä vä – òoré-juöita-vakra-keça-paöalä sindüra-bindüllasat- sémänta-dyutir aìga-bhüñaëa-vidhià näti-prabhütaà çritä | govindäsya-nisåñöa-säçru-nayana-dvandvä navendévara- çyäma-çyäma-rucir vicitra-sicayä goñöheçvaré pätu vaù ||13|| çré-kåñëa-gaëoddeça-dépikäyäà ca, yathä (28-29)

mätä gopayaçodätré yaçodä çyämala-dyutiù | mürtä vatsalateväsau çakra-cäpa-nibhäsvarä ||138|| näti-sthülatanuù kiàcid dérghä mecaka-mürdhajä | aindavé kértidä yasyäù priyä präëa-sakhé varä ||139||

vätsalyam, yathä rasämåta-sindhau (3.4.14-15)–

tanau mantra-nyäsaà praëayati harer gadgadamayé sa-bäñpäkñé rakñä-tilakam alike kalpayati ca | snuvänä pratyüñe diçati ca bhuje kärmaëam asau yaçodä mürteva sphurati suta-vätsalya-paöalé ||140||

vrajädhéçasya rüpaà, yathä –

tila-taëòulitaiù kacaiù sphurantaà nava-bhäëòéra-paläça-cäru-celam | ati-tundilam indu-känti-bhäjaà vraja-räjaà vara-kürcam arcayämi ||141||

çré-kåñëa-gaëoddeça-dépikäyäm (23,24,27)—

pitä vraja-janänando nando bhuvana-vanditaù | tundilaç candana-rucir bandhu-jéva-nibhämbaraù ||142|| tila-taëòulitaà kürcaà dadhäno lamba-vigrahaù | våñabhänur vraje khyäto yasya priya-suhåd-varaù ||143||

vätsalyam, yathä rasämåta-sindhau (3.4.14-15)–

avalambya karäìgulià nijäà skhalad-aìghri prasarantam aìgane | urasi sravad-açru-nirjharo mumude prekñya sutaà vrajädhipaù ||144|| iti |

athäsya käntäsu sarväsu parama-mukhyäyäù çré-rädhäyäù svarüpaà vayo-veçädayaç ca nirüpyate yathä båhad-gautaméya-tantre—

devé kåñëa-mayé proktä rädhikä para-devatä |

sarva-lakñmé-mayé sarva-käntiù saàmohiné parä ||145|| yathä åg-vede brahma-bhäge rädhikopaniñadi—

oà atha ürdhva-manthina åñayaù sanakädyä bhagavantaà hiraëyagarbham upäsitvocuù, kaù paramo devaù | kä vä tac-chaktayaù ? täsu caikä garéyasé bhavatéti såñöi-hetu-bhütä ca | ebhiù sa hoväca—he putrakä çåëutedaà ha väva guhyäd guhyataram aprakäçyaà yasmai kasmai na deyam | snigdhäya brahma-vädine guru-bhaktäya bhaktäya deyam anyathä dätur måtyur bhavati | kåñëo ha vai paramo devaù ñaò-vidhaiçvarya-pürëo bhagavän gopé-go-gopa-sevyo våndärädhito våndävana-näthaù sa eka eveçvaras tasya ha vai dvaita-natanur näräyaëo’khila-brahmädhipatir eko haàsaù paräcéno nityaù |

evaà hi tasya çaktayas tv anekadhä sandhiné-jïänecchä-kriyädyä bahudhä çaktayas täsu hlädiné varéyasé paräntara-sambhütä rädhä kåñëena ärädhyate iti rädhä, kåñëaà samärädhayati sadä iti rädhikä gändharvéti vyapadiçanti täm | asyä eva käya-vyüha-rüpä gopyo mahiñyaù çréç ceti | seyaà rädhä yaç ca kåñëo rasäbdhiù | dehaç caikaà kréòärthaà dvidhäbhüt | eñä ha vai sarveçvaré sarva-vidyä sanätané kåñëa-präëädhidevä ceti viviktena vedäù stuvanti | yasyä gäthä brahma-bhägaà vadanti | mahimäsyä sväyur-mänenäpi kälena vaktuà na cotsahe | saiva yasya prasédati | tasya kara-talävakalitaà paramaà dhämeti | etäm ajïäya yaù kåñëam ärädhayitum icchati | sa mühatamaç ceti | atha haitäni nämäni çrutayaù— rädhä räseçvaré ramyä kåñëa-manträdhidevatä | sarvädyä sarva-vandyä ca våndävana-vihäriëé || våndärädhyä ramäçeña-gopé-maëòala-püjitä | satyä satya-parä satyabhämä çré-kåñëa-vallabhä || våñabhänu-sutä gopé müla-prakåtir éçvaré | gändharvé rädhikä ramyä rukmiëé parameçvaré || ity etäni nämäni yaù paöhet, sa jévanmukto bhavati | ity äha hiraëyagarbho bhagavän iti | sandhiné tu dhäma-bhüñaëa-çayyäsanädi-mitra-bhåtyädi-rüpeëa pariëatä maty-alokävatäraëam änanda-mayé-rüpeëa ceti jïäna-çaktis tu kñetrajïa-çaktir iti | ya imäm upaniñadam adhéte, so’nuvrato vraté bhavati | sarva-tértheñu snäto bhavati, so’gni-püto bhavati, sa väyu-püto bhavati | sa sarva-püto bhavati | rädhä-kåñëa-priyo bhavati ity äcakñuñaù paìktià punäti || iti |

madhurä, yathä vidagdha-mädhave (1.32)—

baläd akñnor lakñmiù kavalayati navyaà kuvalayaà mukholläsaù phullaà kamala-vanam ullaìghayati ca | daçäà kañöäm añöä-padam api nayaty äìgika-rucir vicitraà rädhäyäù kim api kila rupam vilasati ||146||

cäru-saubhägya-rekhäòhyä yathojjvala-nélamaëau (4.24)

aghahara bhaja tuñöià paçya yac candralekhä- valaya-kusuma-vallé-kuëòaläkära-bhägbhiù | abhidadhati nilénäm atra saubhägya-rekhä- vitatibhir anubiddhäù suñöhu rädhäà padäìkäù ||147||

asyärthaù aghahareti madhumaìgaloktiù | padäìkä eva rädhäm atra nilénäm abhidadhati kathayanti | kédåçäù ? saubhägya-vyaïjikänäà rekhänäà vitatibhir anuviddhä yuktäù | kédåçébhiù ? candra-lekhädy-äkära-bhägbhir upalakñaëam etat | yato varäha-saàhitä-jyotiù-çästräntargata-käçé-khaëòa-mätsya-gäruòädy-anusäreëa tä etäç ca lekhä lakñyante | tatra väma-caraëasyäìguñöha-müle yavaù, tat-tale cakram, tat-tale chatraà, tat-tale valayam, tarjany-aìguñöha-sandhim ärabhya vakra-gatyä yävad-ardha-caraëam ürdhva-rekhä, madhyamä-tale kamalam, kamala-tale dhvamaù sa-patäkaù, kaniñöhä-tale’ìkuçaù | pärñëäv ardha-candraù | tad-upari vallé puñpaà ca | ity ekädaça | atha dakñiëasya—aìguñöha-müle çaìkhaù, kaniñöhä-tale vedis tat-tale kuëòalam | tarjané-madhyamayos tale parvataù | pärñëau matsyaù | matsyopari rathaù | rathasya pärçva-dvaye çakti-gade | ity añöau | militvä üna-viàçati | atha väma-karasya aträlikhitänäm bhaktair dhyänärtham apekñyatväd ucyante cihnäni | yathä tarjané-madhyamayoù sandhim ärabhya kaniñöhädhas tale karabha-bhäge gatä paramäyü-rekhä, tat-tale karabham ärabhya tarjany-aìguñöhayor madhya-bhägaà gatänyä, aìguñöhädho maëibandhata utthitä vakra-gatyä madhya-rekhäà militvä tarjany-aìguñöhayor madhya-bhägaà gatänyä, tathänyä yuktyä vibhajya darçyante—aìgulénäm agrato nandy-ävartäù païca, anämikä-tale kuïjaraù, paramäyü-rekhä-tale väjé, madhya-rekhä-tale våñaù, kaniñöhä-tale’ìkuçaù, vyajana-çré-våkña-yüpa-bäëa-tomara-mälä yathä-çobhaà ity añöädaça | atha dakñiëa-karasya—pürvoktaà paramäyü-rekhädi-trayam aträpi jïeyam | aìgulénäm agrataù çaìkhäù païca, tarjané-tale cämaram, aträpi kaniñöhä-tale’ìkuçaù | präsäda-dundubhi-vajra-çakaöa-yuga-kodaëòäsi-bhåìgärä yathä-çobhaà jïeyäù | iti saptadaça militvä sapta-triàçat || (locana-rocané) rüpa-cintämaëau, yathä—

chaträri-dhvaja-valli-puñpa-valayän padmordhva-rekhäìkuçän ardhenduà ca yavaà ca vämam anu yä çaktià gadäà syandanam |

vedé-kuëòala-matsya-parvata-daraà dhatte’nv asavyaà padaà täà rädhäà ciram unaviàçati-mahä-lakñmärcitäìghrià bhaje ||148||

ätyantädhikä, yathojjvala-nélamaëau (çré-yütheçvaré-bheda-prakaraëam, 6-7)— sarvathaiväsamordhä yä sä syäd ätyantikädhikä | sä rädhä sa tu madhyaiva yan nänyä sadåçé vraje ||149||

yathä—

tävad bhadrä vadati caöulaà phullatäm eti pälé çälénatvaà tyajati vimalä çyämalähaìkaroti | svairaà candrävalir api calaty unnamayyottamäìgaà yävat karëe na hi niviçate hanta rädheti mantraù ||150||

atha madhyä (näyikä-bheda-prakaraëam, 27)

samäna-lajjä-madanä prodyat-täruëa-çäliné | kiàcit-pragalbha-vacanä mohänta-surata-kñamä | madhyä syät komalä kväi mäne kuträpi karkaçä ||151||

atha vyaktam— vakñaù pravyakta-vakñojaà madhyaà ca suvali-trayam | ujjvaläni tathäìgäni vyakte sphurati yauvane ||152||

yathä—

rathäìga-mithunaà navaà prakaöayaty uroja-dyuti- rvyanakti yugalaà dåçoù çaphara-våttim indrävali | bibharti ca bali-trayaà tava taraìga-bhaìgodgamaà tvam atra sarasékåtä taruëima-çriyä räjasi ||153||

tan-mädhuryam—

bhräjante varadanti-mauktika-gaëä yasyollikhadbhir nakhaiù kñiptäù puñkara-mälayävåta-rucaù kuïjeñu kuïjeçv amé | çauöéryäbdhir uroja-païjara-taöe saàveçayantyä kathaà sa çrémän hariëekñaëe harir abhün netreëa baddhas tvayä ||154||

atha rüpam—

aìgäny abhüñitäny eva kenacid bhüñaëädinä | yena bhüñitavad bhäti tad rüpam iti kathyate ||155||

yathä däna-keli-kaumudyäà (22)—

trapate vilokya padmä lalite rädhäà vinäpy alaìkäraà |

tad alaà maëimaya-maëòana- maëòala-racanä-prayäsena ||156||

atha lävaëyam—

muktäphaleñu chäyäyäs taralatvam iväntarä | pratibhäti yad aìgeñu lävaëyaà tad ihocyate ||157||

yathä—

jagad-amala-rucir vicitya rädhe vyadhita vidhis tava nünam aìgakäni | maëimaya-mukuraà kuraìga-netre kiraëa-gaëena viòambayanti yäni ||158||

atha saundaryam—

aìga-pratyängakänäà yaù sanniveço yathocitam | susliñöa-sandhi-bandhaù syät tat saundaryam itéryate ||159||

yathä—

akhaëòendos tulyaà mukham uru-kuca-dyotitam uro bhujau srastäv aàse kara-parimitaà madhyam abhitaù | parisphärä çroëé krama-laghima-bhäg üru-yugalaà taväpürvaà rädhe kim api kamanéyaà vapur abhüt ||160||

atha abhirüpatä—

yadätméya-guëotkarñair vastv anyan nikaöa-sthitam | särüpyaà nayati präjïair äbhirüpyaà tad ucyate ||161||

yathä—

magnä çubhre daçana-kiraëe sphäöikéva sphuranté lagnä çoëe kara-sarasije padmäragéva gauri | gaëòopänte kuvalaya-rucä vaindra-néléva jätä süte ratna-traya-dhiyam asau paçya kåñëasya vaàçé ||162||

atha mädhuryam—

rüpaà kim apy anirväcyaà tanor mädhuryam ucyate ||163|| yathä—

kim api hådayam abhra-çyämalaà dhäma rundhe dåçam ahaha viluëöhaty äìgiké käpi mudrä | caöulayati kula-stré-dharma-caryäà bakäreù sumukhi nava-vivartaù ko’py asau mädhuréëäm ||164||

atha mardavam--

märdavaà komalasyäpi saàsparçäsahatocyate | uttamaà madhyamaà proktaà kaniñöhaà ceti tat tridhä ||165||

tatra uttamam—

abhinava-nava-mälikäm ayaà sä çayana-varaà niçi rädhikädhiçiçye | na kusuma-paöalaà daräpi jaglau tad-anubhavät tanur eva sa-vraëäsét ||166||

syäd dåòheyaà ratiù premä prodyan snehaù kramäd ayam | syän mänaù praëayo rägo’nurägo bhäva ity api ||167|| béjam ikñuù sa ca rasaù sa guòaù khaëòa eva saù | sa çarkarä sitä sä ca sä yathä syät sitopalä ||168|| ataù prema-viläsäù syur bhäväù snehädayas tu ñaö | präyo vyavahiryante’mé prema-çabdena süribhiù ||169||

atha prauòha-prema—

prauòhaù premä sa yatra syäd viçleñasyäsahiñëutä ||170|| atha madhu-snehaù—

madéyatätiçaya-bhäk priye sneho bhaven madhu | svayaà prakaöa-mädhuryo nänä-rasa-samähåtiù ||171|| mattatoñma-dharaù sneho madhu-sämyän madhücyate ||172||

atha lalita-mänaù—

madhu-snehas tu kauöilyaà svätantrya-hådayaìgamam | bibhran-narma-viçeñaà ca lalito’yam udéryate ||173||

atha sakhyam—

visrambhaà sädhvasonmuktaù sakhyaà sva-vaçatä-mayaù ||174|| atha maïjiñöha-rägaù—

ahäryo’nanya-säpekño yaù käntyä varddhate sadä | bhaven mäïjiñöha-rägo’sau rädhä-mädhavayor yathä ||175||

atha anurägaù—

sadänubhütam api yaù kuryän nava-navaà priyam | rägo bhavan nava-navaù so’nuräga itéryate ||176||

atha bhävaù— anurägaù svasaàvedya-daçäà präpya prakäçitaù | yävad-äçraya-våttiç ced bhäva ity abhidhéyate ||177||

yathä—

rädhäyä bhavataç ca citta-jatuné svedair viläpya kramät yuïjann adri-nikuïja-kuïjara-pate nirdhüta-bheda-bhramam | citräya svayam anvaraïjayad iha brahmäëòa-harmyodare bhüyobhir nava-räga-hiìgula-bharaiù çåìgära-käruù kåté ||178||

atha adhirüòhaù—

rüòhoktebhyo’nubhävebhyaù käm apy äptä viçiñöatäm | yatränubhävä dåçyante so’dhirüòho nigadyate ||179|| modano mädanaç cäsäv adhirüòho dvidhocyate ||180||

tatra modanaù—

modanaù sa dvayor yatra sättvikoddépta-sauñöhavam ||181|| rädhikä-yütha eväsau modano na tu sarvataù | yaù çrémän hlädiné-çakteù suviläsaù priyo varaù ||182|| modano’yaà praviçleña-daçäyäà mohano bhavet | yasmin viraha-vaivaçyät süddéptä eva sättvikäù ||183|| präyo våndävaneçvaryäà mohano’yam udaïcati | samyag-vilakñaëaà yasya käryaà saïcäri-mohataù ||184||

atha divyonmädaù—

etasya mohanäkhyasya gatià kämapy upeyuñaù | bhramäbhä käpi vaicitré divyonmäda itéryate ||185|| udghürëä-citra-jalpädyäs tad-bhedä bahavo matäù ||186||

atha mädanaù—

sarva-bhävodgamolläsé mädano’yaà parät paraù | räjate hlädiné-säro rädhäyäm eva yaù sadä ||187||

yathä—

äsåñöer akñayiñëuà hådaya-vidhu-maëi-drävaëaà vakrimäëaà pürëatve’py udvahantaà nija-ruci-ghaöayä sädhvasaà dhvaàsayantam | tanvänaà çaà pradoñe dhåta-nava-navatä-sampadaà mädanatvä- dadvaitaà naumi rädhä-danuja-vijayinor adbhutaà bhäva-candram ||188|| vinä rädhä-prasädena kåñëa-präptir na jäyate | ataù çré-rädhikä-kåñëau smaraëéyau susaàyutau ||189||

yathä bhaviñyottare—

prema-bhaktau yadi çraddhä mat-prasädaà yadécchasi | tadä närada bhävena rädhäyä rädhako bhava ||190||

tathä ca näradéye—

satyaà satyaà punaù satyaà satyam eva punaù punaù | vinä rädhä-prasädena mat-prasädo na vidyate ||191|| çré-rädhikäyäù käruëyät tat-sakhé-saìgitäm iyät | tat-sakhénäà ca kåpayä yoñid-iìgam aväpnuyät ||192|| iti |

athäsyäù sakhé (üë 4.50-55)—

täs tu våndävaneçvaryäù sakhyaù païca-vidhä matäù | sakhyaç ca nitya-sakhyaç ca präëa-sakhyaç ca käçcana | priya-sakhyaç ca parama-preñöha-sakhyaç ca viçrutäù ||194|| sakhyaù kusumikä-vindhyä-dhaniñöhädyäù prakértitäù | nitya-sakhyaç ca kastüré-maëi-maïjarikädayaù ||195|| präëa-sakhyaù çaçimukhé-väsanté-läsikädayaù | gatä våndävaneçvaryäù präyeëemäù svarüpatäm ||196|| priya-sakhyaù kuraìgäkñé sumadhyä madanälasä | kamalä mädhuré maïju-keçé kandarpa-sundaré | mädhavé mälaté käma-latä çaçikalädayaù ||197|| parama-preñöha-sakhyas tu lalitä sa-viçäkhikä | sa-citrä campakalatä tuìgavidyendulekhikä | raìgadevé sudevé cetyañöau sarva-gaëägrimäù ||198|| äsäà suñöhu dvayor eva premëaù parama-käñöhayä | kvacij jätu kvacij jätu tad-ädhikyam ivekñate ||199||

(üë 5.1)—

yüthe’py aväntara-gaëäs teñu ca kaçcid gaëas tri-caturäbhiù | iha païca-ñäbhir anyaù saptäñöäbhis tathety ädyäù ||200||

atha sakhé-kriyäù (üë 8.97-99, 124-7, 130)—

mithaù prema-gunotkértis tayor äsakti-käritä | abhisäro dvayor eva sakhyäù kåñëe samarpaëam ||201|| narmäçväsana-nepathyaà hådayodghäöa-päöavam | chidra-saàvåtir etasyäù paty-ädeù parivaïcanä ||202|| çikñä saìgamanaà käle sevanaà vyajanädibhiù | tayor dvayor upälambhaù sandeça-preñaëaà tathä | näyikä-präëa-saàrakñä prayatnädyäù sakhé-kriyäù ||203|| athäsäm aparaù ko’pi viçeñaù punar ucyate |

asamaà ca samaà ceti snehaà sakhyaà svapakñagäù | kåñëe yüthädhipäyäà ca vahantyo dvividhä matäù ||204||

atha asama-snehäù—

adhikaà priya-sakhyäs tu harau tasyäà tatas tathä | vahantyaù sneham asama-snehäs tu dvividhä matäù ||205||

tatra harau snehädhikäù (8.126-7, 130)—

ahaà harer iti svänte güòhänabhimatià gatäù | anyatra kväpy anäsaktyä sveñöäà yütheçvaréà çritäù ||206|| manäg evädhikaà snehaà vahantyas tatra mädhave | tad dütyädi-ratäç cemä harau snehädhikä matäù ||207|| yäù pürvaà sakhya ity uktäs täs tu snehädhikä harau ||208||

atha priya-sakhyäà snehädhikäù (üë 8.131, 134)— tadéyatäbhimäninyo yäù snehaà sarvadäçritäù | sakhyäm alpädhikaà kåñëät sakhé-snehädhikäs tu täù ||209|| yäù pürvaà präëa-sakhyaç ca nitya-sakhyaç ca kértitäù | sakhé-snehädhikä jïeyäs tä evätra manéñibhiù ||210||

atha sama-snehäù (üë 8.135,137)—

kåñëe sva-prya-sakhyäà ca vahantyaù kam api sphuöam | sneham anyünatädhikyaà sama-snehäs tu bhüriçaù ||211|| tulya-pramäëakaà prema vayantyo’pi dvayor imäù | rädhäyä vayam ity uccair abhimänam upäçritäù | parama-preñöha-sakhyaç ca priya-sakhyaç ca tä matäù ||212||

taträdyä lalitä, yathä çré-rädhä-kåñëa-gaëoddeça-dépikäyäà (80-82)—

taträdyä lalitä-devé syäd añöäsu varéyasé | priya-sakhyä bhavej jyeñöhä sapta-viàçati-väsaraiù ||213|| anurädhätayä khyätä vämä prakharatäà gatäù | gorocanäbhibhäìga-çréù çikhi-piïcha-nibhämbarä ||214|| jätä mätari säradyäà pitur eñä viçokataù | patir bhairav-nämäsyäù sakhä govardhanasya yaù ||215||

tatra (129-140)—

sarvatra lalitä-devé paramädhyakñatäà gatä ||216|| svékåtäkhila-bhäveyaà sandhi-vigrahiëé matä | aparädhyati rädhäyai mädhave kväpi daivataù ||217|| caëòimoddaëòita-mukhé sakhé-dütébhir ävåtä | vigrahe prauòi-väde ca prativäkyopapattiñu ||218||

pratibhäm upalabhdäbhir dhatte vigraham ägrahät | äyäte sandhi-samaye taöastheva sthitä svayam ||219|| bhagavaty-ädibhir dvärair yuktyä sandhià karoty asau | pauñpäëäà maëòana-cchatra-çayanolloca-veçmanäm ||220|| nirmitävindrajälädeù prahelyäà cätikovidä | tämbüle’dhikåtä yäù syur vayasyä däsikäç ca yäù ||221|| madanonmädiné-väöyäà yäùh kinnara-kiçorikäù | prasüna-valli-tämbüla-vallé-püga-drumeñu ca ||222|| sakhyaç ca vana-devyaç ca varamälyopajévinäm | yäù kanyakäç ca sarväsu täsv eñädhyakñatäà gatä ||223|| ratna-prabhädayo’ñtau yäù priya-sakhyo’nukértitäù | sarvatra lalitä-devyäs tä jïeyäù pratyanantaräù ||224|| ratnaprabhä-ratikale taträpy añöäsu viçrute | guëa-saundarya-vaidagdhé-mädhurébhir upägate ||225|| våndä-våndärikä-melä-muraly-ädyäs tu dütikäù | kuïjädi-saàskriyäbhijïä våkñäyur-veda-kovidäù ||226|| vaçékåta-sthira-carä dvayoù snehena nirbharäù | gauräìgé citra-vasanä våndä täsu varéyasé ||227||

atha viçäkhä (83-85)

viçäkhätra dvitéyä syäd ekäcära-guëa-vratä | priya-sakhyä janir yatra tatraiväbhyuditä kñaëe ||228|| tärävali-duküleyaà vidyun nibha-tanu-dyutiù | pituù pävanato jätä mukharäyäù svasuù sutät ||229|| jaöiläyäù svasuù putryäà dakñiëäyäà tu mätari | bhaved viväha-kartäyä vähiko näma vallabhaù ||230||

api ca (141-147)

viçäkhä sarvato-bhadrä priya-narma-sakhé matä | akhaëòa-kñéëa-mantreyaà govinde narma-karmaöhä ||231|| parijïätäkña-hådayä buddhi-dütyaika-kovidä | sämni kändarpikopäye däne bhede ca peçalä ||232|| patrabhaìgädi-racane mälya-péòädi-gumphane | vicitra-sarvatobhadra-maëòalädi-vinirmitau ||233|| nänä-vicitra-sütreëa sücéväpakriyäsu ca | süryärädhana-sämagré-sädhane ca vicakñaëä ||234|| vicitra-deça-géteñu dakñä dhruva-padädiñu | raìgävali-prabhåtayo yäù sakhyaç citra-kovidäù ||235|| mädhavé mälaté gandhalekhädyä älayas tathä | yäç ca vasträdhikäriëyaù sakhyo däsyaç ca sammatäù ||236|| yäraëya-devy-adhikåtä sarvänanda-camatkåtau |

yäç ca prasüna-våkñeñu sakhyo’dhikåtim äçritäù | mälikädyäç ca täsv eñä sarväsv adhyakñatäà gatä ||237||

atha campakalatä, yathä (86-87) tåtéyä campakalatä phulla-campaka-dédhitiù | ekenähnä kaniñöheyaà cäsapakña-nibhämbarä ||238|| pitur ärämato jätä väöikäyäà tu mätari | voòhä caëòäkña-nämäsyä viçäkhä sadåçé guëaiù ||239||

(148-152)

abhijïä campakalatä dütya-tantra-praghaööake | nigüòhärambha-sambhärä väco-yukti-viçäradä ||240|| upäyena paöimnä ca pratipakñäpakarña-kåt | phala-prasüna-kandänäà sandhäna-prakriyä-vidhau ||241|| hasta-cäturya-mätreëa nänä-måë-maya-nirmitau | ñaò-rasänäà parékñäsu süda-çästre ca kovidä ||242|| sitopaläkåti-paöur miñöa-hasteti viçrutä | pauragavyasya pacane yäù sakhyo däsikäç ca yäù ||243|| kuraìgäkñé-prabhåtayaù sakhyo yä añöa-sa``ikhyakäù sakaleñu druma-latä-gulmeñv adhikåtäç ca yäù | sakhé-prabhåtayas täsu sampräptädhyakñatäm asau ||244||

atha citrä, yathä (88-89)— citrä caturthé käçméra-gauré käca-nibhämbarä | ñaò-viàçatyä kaniñöhähnäà mädhavämoda-medurä ||245|| caturäkhyät pitur jätä sürya-mitra-pitå-vyajät | jananyäà carcitäkhyäyäà patir asyäs tu péöharaù ||246||

atha kriyä, yathä tatraiva (153-158)—

citrä viciträ cäturyä sarvaträsau praveçiné | yäne’bhisaraëäbhikhe ñäòguëyasya tåtéyake ||247|| nikhileìgita-vijïäne nänä-deçéya-bhäñite | dåñöi-mäträt paricaye madhu-kñérädi-vastunaù ||248|| käca-bhäjana-nirmäëe mantre nirmokiëäà tathä | jyotiù-çästre ca paçu-vräta-caryäyäà kärmaëe’pi ca ||249|| våkñopacära-çästre ca viçeñät päöavaà gatä | rasänäà pänakädénäà suñöhu nirmäëa-karmaöhä ||250|| añöau rasälikädyäù syur yäù sakhyaù parikértitäù | yäç ca peyädhikäriëyaù sakhyo däsyaç ca sammatäù ||251|| divyauñadhénäà präyeëa hénänäà kusumädibhiù | tathä vanasthalénäà ca vérudhäà cädhikäritäm ||252||

labdhäù sakhyädayo yäç ca tatraiñädhyakñatäà gatä ||253|| atha tuìgavidyä (90-91)

païcamé tuìgavidyä syäj jyäyasé païcabhir dinaiù | candra-candana-bhüyiñöha-kuìkuma-dyuti-çäliné ||254|| päëòu-maëòana-vastreyaà dakñiëa-prakharoditä | medhäyäà puñkaräj jätä patir asyäs tu bäliçaù ||255||

dakñiëä-lakñaëaà tatraiva (üë 8.38)—

asahä mäna-nirbandhe näyake yukta-vädiné | sämabhis tena bhedyä ca dakñiëä parikértitä ||256||

kriyä yathä tatraiva (åKìò 159-163)—

tuìgavidyä tu vidyänäm añöädaçatayaà çritä | sandhävatéva kuçalä kåñëa-viçrambha-çäliné ||257|| rasa-çästre naye näöye näöakäkhyäyikädiñu | sarva-gändharva-vidyäyäm äcäryatvam upäçritä ||258|| viçeñän märga-gétädau véëäyäà cätipaëòitä | maïju-medhädayaù sakhyo yä añöau parikértitäù ||259|| yä dütyaù kuçaläù sandhau ñäòguëyasyädime guëe | saìgéta-raìga-çäläyäà yäù sakhyo’dhikåtià gatäù ||260|| märdaìgikyaù kalävatyo nartaké-pramukhäç ca yäù | våndävanäntara-stheñu janeñv adhikåtäç ca yäù | sakhyaç ca jala-devyaç ca tatraivädhyakñatäà gatä ||261||

athendulekhä (åKìò 92-93)—

indulekhä bhavet ñañöhé haritälojjvala-dyutiù | däòimba-puñpa-vasanä kaniñöhä väsarais tribhiù ||262|| velä-sägara-saàjïäbhyäà pitåbhyäà janim éyuñé | väma-prakharatäà yätä patir asyäs tu durbalaù ||263||

atha kriyä, tatraiva (164-169)

indulekhä bhaven mallägama-tantrokta-mantrake | vijïäta-vaçya-mantreyaà sämudraka-viçeña-vit ||264|| härädi-gumpha-vaicitrye dantra-raïjana-karmaëi | sarva-ratna-parékñäyäà paööa-òorädi-gumphane ||265|| lekhe saubhäbgya-yantrasya kovidä yad-bhuje dhåtam | anyonya-rägam utpädya saubhägyaà janayed varam ||266|| tuìgabhadrädayas tv asyäù sakhyaù syuù pratyanantaräù | yäs tu sädhäraëä dütyo dvayoù pälindhikädayaù ||267|| täsäà rahasya-värtänäm iyaà bhäjanatäà gatä |

alaìkäre ca veçe ca koña-rakñä-vidhau ca yäù ||268|| sakhyo däsyo’py adhikåtä yäç ca våndävanäntare | sthaleñv adhikåtä devyas täsv adhyakñatayä sthitä ||269|| iti |

atha raìgadevé, yathä (94-95)— saptamé raìgadevéyaà padma-kiïjalka-käntibhä | javärägi-duküleyaà kaniñöhä saptabhir dinaiù ||270|| präyeëa campakalatä-sadåçé guëato matä | karuëä-raìga-säräbhyäà pitåbhyäà janim éyuñé | asyä vakrekñaëo bhartä kanéyän bhairavasya yaù ||271||

atha kriyä, yathä tatraiva (170-174)—

raìgadevé sadottuìga-häsya-raìga-taraìgiëé | kåñëägre’pi priya-sakhé-narma-kautühalotsukä ||272|| ñäòguëyasya guëe turye yukti-vaiçiñöyam äçritä | kåñëasyäkarñaëaà mantraà tapasä pürvam éyuñé ||273|| vicitreñv aìga-rägeñu gndha-yukta-vidhau ca yäù | kala-kaëöhé-prabhåtayaù sakhyo’ñtau yäù prakértitäù ||274|| sakhyo däsyo’py adhikåtä yäç ca dhüpana-karmaëi | çiçire’ìgära-dhäriëyas tapartäv api véjane ||275|| äraëyakeñu paçuñu cchekeçu ca mågädiñu | sakhé-prabhåtayo yäç ca tatraiñädhyakñatäà gatä ||276|| iti |

atha sudevé, yathä (96)— sudevé raìgadevyäs tu yamajä mådur añöamé | rüpädibhiù svasuù sämyät tad-bhränti-bhara-käriëé | bhräträ vakrekñaëasyeyaà pariëétä kanéyasä ||277||

kriyä, yathä tatraiva (175-180)

sudevé keça-saàskäraà priya-sakhyäs tathäïjanam | aìga-saàvähanaà cäsyäù kurvaté pärçvagä sadä ||278|| çärikä-çuka-çikñäyäà läva-kukkuöa-yodhane | bhüri-çäkuna-çästre ca khagädi-ruta-bodhane ||279|| candrodayäbhra-puñpädi-vahni-vidyä-vidhäv api | udvartana-viçeñe ca suñöhu kauçalam ägatä ||280|| gaëòüña-kñepa-pätreñu geëòuke çayane’pi ca | yäù käveré-mukhäù sakhyo’syäs täù praty anantaräù ||281|| äsanasyädhikäre yäù sakhyo däsyaç ca sammatäù | pratipakñädi-bhävänäà yä jïänäya caranti ca ||282|| dhürtäù praëidhi-rüpeëa nänä-veça-dharäù striyaù | yäç ca pakñiñu vanyeñu cchekeñv adhikåtäs tathä |

sakhyaç ca vanadevyaç ca tatraiñädhyakñatäà gatä ||283|| iti |

atha varo, yathä çré-rädhä-kåñëa-gaëoddeça-dépikäyäà (97-122)— etad añöaka-kalpäbhir añöäbhiù kathito varaù | etä dvädaça-varñéyäç calad-bälyäù kalävaté ||284|| çubhäìgadä hiraëyäìgé ratnarekhä çikhävaté | kandarpa-maïjaré phulla-kalikänaìga-maïjaré ||285||

tatra kalävaté—

mätulo yo’rka-mitrasya gopo nämnä kaläìkuraù | kalävaté sutä tasya sindhumatyäm ajäyata ||286|| haricandana-varëeyaà kéra-dyuti-paöävåtä | kapotaù patir etasyä vähikasyänujas tu yaù ||287||

çubhäìgadä— çubhäìgadä taòid-varëä viçäkhäyäù kanéyasé | péöharasyänujeneyaà pariëétä patatriëä ||288||

hiraëyäìgé—

hiraëyäìgé hiraëyäbhä hariëé-garbha-sambhavä | sarva-saundarya-sandoha-mandiré-bhüta-vigrahä ||289|| yajvä yaçasvé dharmätmä gopo nämnä mahävasuù | sa mitraà ravi-mitrasya vicitra-guëa-bhüñitaù ||290|| abhilañya sutaà véraà kanyäà cätimanoharäm | iñöaà bhäguriëärebhe niyatätmä purodhasä ||291|| tataù sudhämayaù ko’pi sucäruç carur utthitaù | nanditas taà sucandräyai sadharmiëyai sa dattavän ||292|| tam açnantyäà caruà tasyäm alinde bibhramojjhitä | suraìgäkhyä vraja-caré kuraìgé raìgiëé-prasüù ||293|| ägatya tarasä tasyä lolä kiàcid abhakñayat | paçupälé-hiraëyau te tato garbham aväpatuù ||294|| sucandrä suñuve putraà stoka-kåñëaà bruvanti yam | asoñöha goñöha-madhye sä hiraëyäìgé suraìgikä ||295|| yä sakhé priya-gändharvä gändharväyäù priyä sadä | phulläparäjitäräji-viräjat-paöa-maëòitä ||296|| etäà däratayodäräà dadau våddhäya goduhe | jaradgaväya gargasya girä gauravato guroù ||297||

ratnarekhä— suto mätåñv asuù sürya-sähvayasya payonidhiù | tasya putravataù patné miträ kanyäbhiläñiëé ||298||

çraddhayärädhay䨨icakre bhäskaraà suta-vaskarä | prasädena dyuratnasya ratna-lekhäm asüta sä ||299|| manaù-çilä-rucir asau rolamba-rucirämbarä | våñabhänu-sutä-preñöhä bhänu-çuçrüñaëe ratä ||300|| vyüòhä bälye kaòäreëa mätä yasya kuöhärikä | ghürëayanté dåçau ghore mädhavaà prekñya garjati ||301||

çikhävaté—

dhenu-dhanyäd abhüd dhanyäà suçikhäyäà çikhävaté | karëikärädyutiù kundalatikäyäù kanéyasé ||302|| jarat-tittiri-kirméra-paöä mürtaiva mädhuré | udüòhä garuòeneyaà gaòuräkhyena goduhä ||303||

kandarpa-maïjaré— kandarpa-maïjaré näma jätä puñpäkarät pituù | jananyäà kuruvindäyäà yasyäù piträ harià varam ||304|| hådi kåtvä na kuträpi viväho’tra na käryate | kiìkirätojjvala-rucir vicitra-sicayävåtä ||305||

phulla-kalikä— çré-mallät phulla-kalikä kamalinyäm abhüt pituù | seyam indévara-çyämä çakra-cäpani-bhäsvarä ||306|| sahajenänvitä péta-tilakenälika-sthale | viduro’syäù patir dürän mahiñér ähvayaty asau ||307||

anaìga-maïjaré—

vasanta-ketaké-käntir maïjulänaìga-maïjaré | yathärthäkñara-nämeyam indévara-nibhämbaré ||308|| durmado mada-vänasyäù patir yo devaraù svasuù | priyäsau lalitä-devyä viçäkhäyä viçeñataù ||309|| iti |

atha paricärikäù— lavaìga-maïjaré rüpa-maïjaré rati-maïjaré | guëa-maïjarikä çreñöhä rasa-maïjarikä varä ||310|| maïjulälé-maïjaré ca viläsa-maïjaré tathä | kastüré-maïjarikädyä rädhäyäù paricärikäù ||311||

tatra lavaìga-maïjaré çréla-dhyäna-candra-gosvämi-pädair viracita-paddhatyäà yathä—atha çré-rüpa-maïjaré [öext here appears to be missing from ùari òas ñhastri’s edition. öhere are problems with the

following text, which differs from my version of òhyana Chandra. öhe text also appears to finish abruptly and without having been completed.] atha çré-maïjuläli-maïjaré-- (dhyänacandra 325-328)—

lélänanda-prado nämnä sudevyäù kuïjakottare | tatraiva tiñöhati sadä maïjulälé sumaïjaré ||312|| rüpa-maïjarikä-sakhya-präyä sä guëa-sampadä | kiàçuka-puñpa-vasträòhyä tapta-hema-tanu-cchaviù ||313|| lélä-maïjaré nämäsyä väma-madhyätvam äçritä | çré-rädhikä-mano’bhijïä vastra-sevä-paräyaëä ||314|| vayaù-saptäha-yuktäsau särdha-tridaça-häyanä (13-6-7) | kalau gaura-rase loka-nätha-gosvämitäà gatä ||315||1

atha çré-viläsa-maïjaré—

nairåte çré-raìgadevé-kuïjät kuïjo ’sti paçcimaù | viläsänandado nämnäträste viläsa-maïjaré ||316|| viläsa-maïjaré rüpa-maïjaré-sakhyam äçritä | svakäntyä sadåçéà cakre yä divyäà svarëa-ketakém ||317|| caïcaréka-duküleyaà vämä mådvétvam äçritä nägajäïjana-seväòhyä maëi-maëòana-maëòitä ||318|| kaniñöhä rasa-maïjaryäç caturbhir divasair iyam (12-11-26) | jéva-gosvämitäà präptä kalau gaura-rase tv asau ||319||

atha çré-kastüré-maïjaré-- kastüryänandado nämnä sudevyäù kuïjakottare | tatraiva tiñöhati mudä sadä kastüré-maïjaré ||320|| käca-tulyämbarä cäsau çuddha-hemäìga-känti-bhäk | maëéndra-maëòanair yuktä çrékhaëòa-sevanotsukä ||321|| vayas tridaça-varñäsau vämä mådvétvam äçritä | çré-kåñëa-kaviräjäkhyäà präptä gaura-rase kalau ||322||

1 This description in Dhyana Chandra pertains to Guna Manjari.